9.4.12

Ako sme sa z dvoch, stali piati ...

Veve a Dolly ma inšpirovali k napísaniu tohto článku. Výnimočne nie o líčení, ale o troch kocúroch, ktorí mi zmenili život. 

Naším prvým kocúrikom a služobne najstarším je Ryško (od slova ryšavý). Pred necelými dvoma rokmi, sme boli s ešte vtedy s mojím nastávajúcim, oslovení s otázkou, či nevieme o niekom, kto by bol ochotný sa starať o jedného malého kocúrika. No ... nemusím sa veľmi rozpisovať, ako to dopadlo. Po svadbe sme sa presťahovali na byt a kocúrik išiel samozrejme s nami. Ryško je veľký elegán, dozorovač a pánko v rokoch.


 Keďže sme rodina rozlietaná, stále niekde pobehujúca, bol doma často sám. Tak sme sa rozhodli, že mu zaobstaráme kamoša. Osobne som veľmi túžila po Bengálskej mačke, ktorá je však veľmi drahá. Po rodinnej porade, sme sa však rozhodli ďalšieho kocúrika adoptovať a dať šancu, mačke, o ktorú by nebolo tak postarané ako o čistokrvný exemplár. Navštívili sme webové stránky organizácie MačkySOS. Tam nás oslovil krásny biely kocúrik Samson. Je veľmi plachý, bojí sa takmer každej návštevy, ale výmyselný je aj za dvoch a žravý aj za troch. Tak nám vznikla doma "Praženica" ( Ryško je žĺtko, Samson je bielko).

Občas treba aj vyčesávať ...



Posledným naším prírastkom je Zulu (pracovne Prďo). Manžel ho našiel tento rok,počas veľkých mrazov na ulici, chorého a podchladeného, vo veku asi troch mesiacov. Dovolila som ho vziať domov, pod podmienkou, že keď vyzdravie a socializuje sa, bude sa mu hľadať domov. Ten hľadáme, ale čím ďalej, tým viac nám prirastá k srdcu. Na to, aký je malinký, je to najväčší organizátor naháňačiek, najväčší hladoš a najväčší prítulník a bruchozohrievač. 


Sú to absolútne samostatné zvieratká, je s nimi neskutočná zábava (hlavne keď Vám ukradnú šunku z tašky:)). Pozerať sa na ich hry, je lepšie než nezmyselne hľadieť do telky a ich vrnenie a teplo, Vám navodí neskutočnú pohodu, pri ktorej zabudnete na všetky starosti. Ak máte obavu z toxoplazmózy, zabudnite na ňu, dám Vám minimálne desať rozumných argumentov, pre ktoré z nej strach mať nemusíte (myslím v súvislosti s chovom mačiek v domácnosti).

No a čo na záver? Budem rada, ak mi sem popíšete Vaše zážitky so zachraňovaním zvieratkovských životov, či chováte nejaké zvieratká v byte, alebo by ste chceli :).

Prajem Vám krásne sviatky.

PS: Článok som sa rozhodla uverejniť práve v období, keď sa začínajú rodiť vo veľkom prvé mačiatka. Mačacie depozity sú však ešte stále plné minuloročnými mačičkami a je potrebné uvoľniť miesto mačkám - mamičkám a ich čerstvo narodeným prírastkom. Snáď im tento post pomôže. (Viac na MačkySOS).M.

26 komentárov:

  1. Nadherne kocicky!
    Kdyz jsem jeste bydlela s rodici, tak jsme zachranili dve mala kotatka - cernou kocicku a mourovatyho kocourka. Obe kocky byly zvykle byt venku, tak jsme jim pod pristreskem postavili pelisek a ony v nich kupodivu prespavaly. Chteli jsme je poustet do domu, ale ony nechtely. Asi po roce se nam kocour zabehl a nemohli jsme ho najit. V tu chvili se kocicka chtela dostat do domu, aby nebyla sama. Byla strasne pritulna. Asi pul roku na to se dostala pres plot, kde ji bohuzel v tu chvili prejelo auto (v te dobe jsme bydleli u statni silnice, kde byl obrovsky provoz) :(
    Od ty doby uz rodice kocky nechteji, protoze se boji, ze se stane podobne smutna udalost.
    Ja ted bydlim s pritelem, ale bohuzel spravce domu nedovoluje mit domaci zvirata. Momentalne setrime na novy byt a az se prestehujeme, hodlame si poridit aspon jednu kocku a potom mozna i psa.

    Kazdopadne je hezky, ze zminujes zachranovani kocicek z utulku a doufam, ze si jich letos najde domov co nejvic!

    Preju hezke svatky i tobe :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Moc hezký článek. Kočky jsou vážně roztomilý, musí bejt fakt švanda je pozorovat, a adopce z útulku, to je vážně krásný dobrý skutek.:)
    Jinak u nás byla vždycky domácnost čistě psí, takže jsem spíš na kámoše hafany:)))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Joj, krasne! Velmi, naozaj velmi lubim macky....a nebyt alergie mojho poloviciaka, iste nejaku mam. Ako male dievca som ich zachranila viac, ale najvacsia laska bola cierna Labka, ktoru som zachranila pred utopenim v potokua ktoru sme potom mali aj panelakovom byte a to bol iste nejaky reinkarnovany clovek, lebo na dedinsku macku bola podozrivo vychovana (sama od seba :) a inteligentna :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. bože aké sú krásne :)) milujem mačky.. mám jednu odkedy bola malinké mačiatko, nemal si ju kto vziať a mama najprv tiež nechcela lebo mačky neznášala ale nakoniec sme ju obmäkčili a už je 6 rokov s nami :)...neviem si predstaviť co by som bez nej robila.. s tou šunkou sme inak na tom podobne, akurát moja Gigi kradne rovno z chlebika keď sa nepozerám :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Já kočky miluju, bohužel ještě bydlím s rodiči a nedovolej mi žádný zvíře, tak snad jednou až u nich bydlet nebudu si nějakou pořídím :-)

    www.moni-loves-sunshine.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  6. tie su krasne! velmi by som chcela macicku alebo hocijake zvieratko, ale mame jednoizbovy byt a to by nebolo moc dobre:/ a macku uz vobec nie lebo priatel je alergicky :D aka smola
    ale uznavam ta zato ze ste si zobrali aj z utulku aj z ulice. v dnesnej dobe to nerobi vela ludi. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. sú prekrásni (: a vy ste skvelí že ste im poskytli domov !

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Ty jsou nádherný! Já toužila po kočičce od malička a letos jsem si konečně sen mohla splnit a od ledna mám úžasnýho kocourka, nechápu jak jsem bez něj mohla žít:-D Dokonce mám i méně migrén od té doby co je s námi, bohužel kámoše mu pořídit nemůžu, i na toho jednoho jsem přítele přesvědčovala strasně težko:-(

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Jste moc hodní, že jste si vzali kočky (kocoury) z útulku.. Já jsem toxoplazmózu měla, takže z toho trochu obavy stále mám.. ale nedávno si přítelova rodina nechala koťátko a já se do něho zamilovala.. nikdy jsem nebyla tak v klidu, jako když jsem měla kotě v náručí a ono předlo.. :) plánuji třeba někdy v budoucnu kočku pořídit.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ježiš..oni su nádherne :) Nemám nejaký vzťah k mačičkám jedine čo babka má na dvore mačky ale tieto su nádherne vydno že sa o ne dobre starate :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. To máte doma pěknou bandu :)
    My měli kdysi tříbarevnou kočku Cini, ke které jsme po čase pořídili ještě jednu trojbarevku pojmenovanou Grácie. Cini už byla starší a trvalo, než si na sebe zvykly, ale pak si spolu i dost vyhrály. Jenže, holt bydlíme sice na vesnici, ale v prostředí nepřátelské kočkám (předtím už jsme měli několik mazlíčků a všechny buď něco/někdo přejelo, zastřelilo nebo sežralo). Takže Cini jednou nepřišla už domů. Což jsme obrečeli. No ale netrvalo to dlouho - přesně týden - a na prahu (doslova, ležela na rohožce přede dveřmi) se objevila nová mrňavá kočič, taky tříbarevná. Nejprve jsme si mysleli, že je to Grácie, která taky byla ještě kotě a zrovna se toulala někde venku. Ale nebyla to ona :) Tahle dostala jméno Ťapka. No, takže máme zase dvě tříbarevky :) Když si spolu hrají, je to jak uragán, všechno lítá, všechno padá, ale jsme za ně rádi. Přesně jsi to vystihla s tím zahříváním a vrněním, to je prostě slast pro lidskou duši. Bohužel je nevidím tak často, protože většinou bývám v Praze, ale o to víc si je pak užiju. A jednou bych chtěla vlastní kočku - ragdolla. A ideálně i pejska; třeba jako je Dollynka, to je psíček mého gusta :)
    Děkuju za pěkný článek při svátečním dni, hned mám lepší náladu :)
    Verunka

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Máš nádhernou kočičí trojku, krásně k sobě ladí! Já mám jednoho černobílého kocourka, ale je to kočka venkovní, takže spíš rváč než mazel. Až se odstěhuju od rodičů, plánuju si pořídit chovnou kočku s PP, nejspíš Ragdoll nebo britskou Whiskas.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Tie sú nádherné ! Aj my sme si adoptovali mačičku a tú lásku čo jej dávame my nám ona 100x vracia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Adéla: no mačky a cesty to je najväčšia katastrofa, svokrovci majú mačičky na dome a na dvore a vždy s malou dušou čakáme, či prežijú ten kritický vek (keď sú už dospelé na autá si dávajú pozor) a tiež už sme sa čosi naslzeli ... a ďakujem!

    Anastasia a Terezka: ďakujem, naozaj sú lepší než akýkoľvek film, občas je to o držku, hlavne keď sa rozhodnú v noci o tretej naháňať a biť, ale aj tak to za to stojí :)Ak by sme mali možnosť a bývali vo veľkom dome, tiež by adoptovali aj psíka!

    lučiak: to je úžasné na mačkách, že majú strašne zaujímavé povahy a chovanie, tohto najmenšiho čo sme brali z ulice, sme nemuseli učiť absolútne nič, od začiatku je veľmi vychovaný a slušný! Manžel má tiež alergiu na mačky (aj podľa testov) ale žije s troma, celé detstvo žil a vôbec sa to nijak navonok neprejavuje .... :)

    Domček: Gigi je super meno :) no jedlo musíme aj my schovávať, minule sme omylom zabudli otvorenú čokoládu, aj tá padla (so strašnými následkami, ale zvládli sme to!) a naši sú takí drzáňi, že my aj rovno pred očami kradnú jedlo ... skrátka, kto zaváha u nás neje :D

    Monča: ani mne rodičia nechceli veľmi dovoliť zvieratko, našťastie s manželom sme si sadli úplne :)

    DeniVeverička: tak jednu mačičku by ste v takom malom byte určite zvládli :) a ďakujem, kúpiť si šlachtené zvieratko je jednoduché, takéto zvieratko má záruku, že oň bude postarané, tieto pouličné zmesky však takéto šťastie nemajú, tak preto :)

    katusicek: ďakujeme!

    Dejnicka: to chápem, tiež som bola ja tá viac skeptická a opatrná! Napríklad rozdiel medzi jednou a dvoma mačičkami nie je takmer žiaden, dokonca je to výhoda, pretože sa spolu zahrajú. Sú síce trošku väčšie náklady na jedlo a podstielku, ale radšej obetujem peniaze na nich, pretože všetkú tú starostlivosť nám neskutočným spôsobom vracajú :)

    Skodulka: toxoplazmóza je potvora, bohužial málo kto vie, že najväčšie nebezpečenstvo nečíha v týchto bytových mačičkách, ale napríklad v mäse, ovocí, vonku v pôde .... dúfam, že už si v poriadku a úspešne preliečená. Výhodou ti už určite je že ak už si toxoplazmózu prekonala, máš imunitu :)

    xoxopatty: ďakuje, staráme, s láskou najväčšou :)

    udvouverunek: no máme, občas býva veselo :) to je pekný príbeh :) Dolly je úžasná, brala by som ju hneď!a nie je zač :)

    viennettka: ďakujem, no ten najmenší vyzerá ako ich dieťa, myslím, že označenie Praženica im dokonalo sedí :)

    Aleks: absolútne súhlasím, tie zvieratká to vedia!

    OdpovedaťOdstrániť
  15. No tie su prekrasne! :-). Musis mat perfektneho manzela, ked sam inicioval taketo rozsirenie rodinky, fakt respekt. Mam velku radost, ze su na svete ludia, ktori maju srdce a neboja sa on podelit, navyse zvieratka to vedia oplatit milionkrat :-). A to s tou toxoplazmozou mas pravdu, clovek to skor chyti z nedobre umytej zeleniny ako od macky, to s mackami je skor mytus, ktory by sa v normalnej domacnosti s normalnymi hygienickymi navykmi nemal stat. Ak by to niekoho zaujimalo podrobnejsie, tak tu mate jeden z celkom dobrych clankov:
    http://tehotenstvo.rodinka.sk/kym-rastie-brusko/komplikacie/toxoplazmoza-gravidita-a-myty/

    VeVe

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Veve: ďakujem že si sa ozvala :) Manžel je veľký milovník všetkého zvieratkovského, takže som šípila už na začiatku vzťahu, že bez zvieratiek to nepôjde, za čo som teraz strašne rada, lebo to čo nám oni dávajú ... je úžasné:) Odkaz na článok je super, mohlo ma napadnúť ho pridať. Mňa veľmi bavil aj tento: http://www.mackysos.sk/index.php?ktory=Kocka%20a%20miminko,%20jedna%20konkretni%20zkusenost&praca=clanky

    OdpovedaťOdstrániť
  17. ja som si adoptovala psíka. mal byť malý, nakoniec z neho vyrástol stredne veľký hyperaktívny huncút a tak po pôvodnom zámere nechať ho dnu v dome, poputoval von, kde je veľkým pánom celého dvora :) celú zimu som sa o neho strachovala, či mu nie je chladno, do búdy som mu nosila deky, koberce, kartóny, všetko možné... čo on povyťahoval, roztrhal a celé noci spal na jedinej deke pod holým nebom uprostred snehu :) po roku si sestra kúpila domov yorkshira od množiteľa, čo ja nepodporujem. nie je to zlý pes a na maznanie je naozaj skvelý, ale musím neskromne povedať, že môj adoptovaný ryšavý oriešok je mnohonásobne inteligentnejší a hoci je pojašený, tak predsa poslúcha viac.

    OdpovedaťOdstrániť
  18. sú strašne krásne. ryško má krásne oči úplne. parádne fotky- asi radi pózujú. zjedla by som ich.. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  19. zboznujem macky (pochopitelne) a s priatelom tiez pozerame stranku Macky SOS na FB pravidelne. A hned ako nam pride kuchyna, tak si aj nejakeho maciaka alebo kocuricu vezmeme domov :o)

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Ja nemam macicku, aj ked velmi nejaku chcem. Lenze mame tri sucky, jednu cistokrvnu kokerspanielku anglicku, ta je vnutri v dome, potom krizenca vsetkeho mozneho, najviac sa ale asi podoba na vlkodava.. Je to taky nas mini-vlkodav so sfarbenim vlciaka :D A potom zachranenu pred usmrtenim- kaukazsku ovciacku. Nadherna velka sucka s tazkym osudom ale nadhernymi hnedymi ocami, do ktorych sa clovek hned zamiluje a do takej milej, kludnej a hravej povahy, aj ked je to uz dama v rokoch... :)

    OdpovedaťOdstrániť
  21. krásne ďakujem ze komentáre, je to úžasné čítať niektoré Vaše príbehy :)

    Nina: ono tí adoptovanci to dáko vedia a takto sa ľudom odvdacuju za ich starostlivosť :)

    EwEdens: no opováž :D kto by po nás v noci potom skákal :)

    Katze:joj, potom foto určite daj, a dúfam teda že cez Mačky SOS, treba podporovať dobré myšlienky!

    Armen: joj, psíka by som rada- tiež najlepšie nejakého vďačného orieška :) ale už nás je doma akurát a to ešte ani deti neprišli ....

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Ja som mala s priateľom pôvodne iba psa, druhého psa sme si do malého bytu nemohli dovoliť. Ale jedného dňa na ceste z práce ku mne pribehol maličký kocúrik, ktorý stále mňaukal a nechal sa hladkať. Bolo to akurát, keď prerábali Zimný štadión v BA a robotník mi povedal, že si ho mám zobrať, lebo tam majú strážneho psa..a keď som videla, že mu dávajú do misky kosti??! tak som ho hneď brala k veterinárovi. Prvé stretnutie s mojím psom bolo náročné, keďže mám doma asi najväčšiu mačkolovkyňu v okolí, ale vysvetlila som jej, že kocúrik u nás zostáva dlhodobo a nech sa opováži mu čo i len skryviť chĺpok na tele :) a zistili sme, že naša Frida loví mačky len preto, že sa s nimi chce hrať :) Vznikla z nich super dvojka, ktorá bola o rok nato obohatená ďalším malým mačiatkom z ulice :) Bohužial sa naša Frida niekedy cíti odstrčená, lebo sa nedokáže s mačkami hrať tak ako oni medzi sebou - chcelo by to ešte jedného psa, ale majiteľ domu to nepovolil, takže zostáva mi len dúfať vo väčšie bývanie v budúcnosti :)

    OdpovedaťOdstrániť
  23. Krásní a ty očiska, super:o)

    OdpovedaťOdstrániť
  24. Krásny článok, :) myslím že sa Prďolu už nezbavíte :D ani keby sa vám naskytla príležitosť. Viem o čom hovorím, začalo to jednou mačičkou no a dnes ich máme 5 (dúfam že je to konečné číslo) plus viacero umiestnených v nových domovoch. Čo sa týka mačiek SOS plno ich podporujem. Neraz pomohli aj nám, napr nedávna pomoc s kasračkami "našich" tuláčok, inak by to bol nekonečný kruh a ani si nechcem predstaviť koľko by sme mali nových miminiek. Vrelo odporúčam adopciu alebo rovno osvojenie si mačičky v núdzi, mačku si nekúpite za peniaze, musíte si ju získať no a potom? Potom vás už bude navždy milovať :)

    OdpovedaťOdstrániť
  25. Ahoj! Mam neuveritelnu radost, ze ludia nezanevreli na macky a stale sa najdu ti, co ich lubia tak ako ja. Moju macku mam 10 rokov, je skvela , stale v dobrej nalade a rozmysla, co by vymyslela. U mna to bola laska na prvy pohlad. Mala som vyhliadnuteho psika, no ked som prisla k mojej tete a zbadala moju Becky, to bola laska na prvy pohlad. Nikdy by som macku nevymenila , ma skvelu povahu .
    Tvoje macky su naozaj krasne a vidiet na nich ta spokojnot :)
    Drzte sa, Barbora Stara Tura :))

    OdpovedaťOdstrániť
  26. Barborka naši caparti tiež toho navymýšľajú, ale aspoň je zábava a nikdy nie je doma nuda! A ďakujem za krásny komentár, rozmýšľam, kto ste, lebo dumám a dumám a nikoho takého s mačičkou nepoznám :D Alebo možno hej, len moja pamäť deravá :)

    OdpovedaťOdstrániť